HIS - TÓR(i)A Cestui que vie trust 1666
Táto reálnosť je v podstate systém, kde mocní ľudia majú inštitúty a tieto mocenské inštitúty spravujú a vytvárajú túto spoločnosť (napr. Bilderberg – založený maltézskym rytierom Josephom Retingerom).
https://cs.wikipedia.org/wiki/Bilderberg
Výsledkom sú vojny, krízy, korupcia a pod. Táto skupina ľudí rozdeľuje spoločnosť podľa nimi vytvorených náboženstiev.
https://vit-vladimir.ru/sk/interesnye-fakty-pro-maltiiskii-orden-za-chto-shoigu-poluchil-nagradu/
Niečo je zlé, prebudení si uvedomujú, že od narodenia žijú vo vojne. Väčšina ľudí chce žiť bez kríz, vojen, násilia a byť slobodní.
Vráťme sa do obdobia temného stredoveku. Musíme sa pozrieť do dejín. Katolícka cirkev bola počas posledných 1000 rokov veľmi snaživá. Počas Júliansko – Flaviovskej dynastie bol Rím impériom.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Julsko-klaudijsk%C3%A1_dynastie
https://cs.wikipedia.org/wiki/Flaviovsk%C3%A1_dynastie
Toto impérium je náš nepriateľ, čierna mágia a pápežské buly sú prekliatia. Pápeži sú a boli čierni mágovia. Všetci boli dosadení z rodov čiernej šľachty (napr. Pallavicini, Massimo, Orsini, Borghese).
https://en.wikipedia.org/wiki/Black_nobility
https://en.wikipedia.org/wiki/Massimo_family
https://en.wikipedia.org/wiki/Orsini_family
https://en.wikipedia.org/wiki/Borghese_family
V roku 1302 Bonifác Vlll. sa dostal do konfliktu s kráľom Filipom a vydal bulu Unam Sanctam – Jeden Svätý, najslávnejší stredoveký pápežský dokument, ktorý potvrdzuje pápežovu autoritu ako dediča Petra a vikára Krista vo všetkých veciach ľudskej autority, duchovnej a časovej.
Duchovná moc podľa buly spočíva v rukách Cirkvi. Časová moc je v rukách kráľov a vojakov, ale je potrebné ju vykonávať iba ak to dovolí Cirkev, pretože veci duchovné sú nadradené veciam časovým. Ak sa dočasná moc pomýli, treba to posúdiť podľa duchovnej sily. Ak sa pomýli menšia duchovná sila, treba ju posudzovať podľa vyššej duchovnej sily až po najvyššiu duchovnú moc, samotné pápežstvo, ktoré môže posudzovať iba Boh. „Vyhlasujeme, konštatujeme a definujeme, že pre spásu je bezpodmienečne nevyhnutné, aby každý ľudský tvor bol podriadený rímskemu veľkňazovi.“
V roku 1303 pápež potvrdil spornú voľbu Albrechta Habsburského za cisára Svätej rímskej ríše a oznámil, že cisár je vládcom všetkých ostatných panovníkov vrátane francúzskeho kráľa. Pod najvyššou nadvládou pápeža.
https://www.historytoday.com/archive/boniface-viii%E2%80%99s-bull-unam-sanctam
https://en.wikipedia.org/wiki/Unam_sanctam
https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmsko-nemeck%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a
Začiatkom júna 1304, po pontifikáte trvajúcom sedem mesiacov, zomrel v Perugii pápež Benedikt XI. Európska politika na prelome 13. a 14. storočia bola poznamenaná mocenským vplyvom francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Napokon sa po jednaniach, trvajúcich nekonečných jedenásť mesiacov (od júla 1304 do júna 1305), dohodli obe strany na troch všeobecne prijateľných kandidátoch. Spomedzi nich napokon zvolili arcibiskupa z Bordeaux, Bertranda de Gotha, ktorý prijal meno Klement V. Zaujímavosťou je, že arcibiskup de Goth nebol na konkláve osobne prítomný. Zvolenie Klementa V. sa napokon ukázalo ako víťazstvo francúzskej strany. Celý Klementov pontifikát sa totiž niesol v znamení nepretržitého tlaku chladne kalkulujúceho francúzskeho kráľa. Od prvých chvíľ Klementovho pontifikátu bolo jasné, že jeho úrad bude iba nástrojom politickej moci a osobných ambícií Filipa IV. Ukázalo sa to hneď pri Klementovej intronizácii, kedy bol nútený vyhovieť Filipovmu želaniu a nechal sa korunovať v Lyone (15. novembra 1305). Filip tlačil na Klementa, aby zrušil bulu Unam Sanctam. V záujme toho Klement V. ako jeden z prvých krokov odvolal bulu Unam Sanctam. Filipovi však nestačil tento pre neho iba formálny akt. Naliehal na Klementa V. aby Bonifáca VIII. vyhlásil za neprávoplatného pápeža. Na takúto požiadavku však žiaden pápež nemohol pristúpiť. Klement našiel odvahu vyjadriť svoju osobnú mienku, že Bonifác sa žiadnou herézou neprevinil a pretiahol vyšetrovanie o dva roky. Do procesu napokon zasiahli politické udalosti a v apríli 1311 kráľ proces zastavil. Cena, ktorú musel Klement zaplatiť, však bola vysoká: zrušenie všetkých Bonifácových nariadení poškodzujúcich francúzske záujmy a v roku 1311 vydanie buly Rexgloriae (Chvála kráľa) chváliacej Filipa IV. Filip okrem toho predložil Klementovi druhú, oveľa závažnejšiu žiadosť: zrušiť Templársky rád. Filipovi sa dostávali správy o činnosti príslušníkov rádu a o ich údajných nerestiach: modloslužobníctve, nemravnosti, bohorúhačstve a ďalších zločinoch. V roku 1307 dal všetkých francúzskych templárov uväzniť a krutým mučením si vynucoval priznania. Päťdesiatštyri templárskych bratov skončilo na hranici, ďalší vo väzení. Za ťažkými obvineniami rádových bratov sa ukrýval neskrývaný Filipov záujem na ich bohatstve, ktoré chcel získať pre seba. Získať ho mohol iba zrušením rádu a preto žiadal Klementa V. aby dal k zrušeniu súhlas. Slabý pápež sa dal zlomiť. Stále sa obával, že by svojím odporom kráľa podráždil. Preto v roku 1311 zvolal do Vienne všeobecný koncil. Filip, ktorý bol na koncile osobne prítomný, neustále na pápeža naliehal, aby vyhovel jeho žiadosti. Klement V. tlaku podľahol a výnosom Voxclamantis 22. marca 1312 templársky rád zrušil. Aby však majetky templárov neboli scudzené, pririekol ich Johanitom a iným rytierskym rádom. S pápežským požehnaním boli templári prenasledovaní a väznení i v ďalších krajinách. Klement V. v podriadenosti francúzskemu kráľovi išiel ešte ďalej. Vyhlásil, že konanie Filipa IV. v záležitosti zomrelého Bonifáca VIII. bolo správne. Zbavil Filipa Bonifácom uvalenej exkomunikácie a dal zničiť všetky dokumenty, ktoré akýmkoľvek spôsobom diskreditovali kráľa, dokonca Filipa označil za „popredného bojovníka náboženstva“.
V oblasti zahraničnej politiky záujmy Klementa V. smerovali do Anglicka, Talianska ako aj Svätej rímskej ríše. V Anglicku sa jeho rozhodnutia týkali cirkevných záležitostí počas panovania kráľov Eduarda I. a Eduarda II. Po tragickej smrti rímsko/nemeckého cisára Albrechta I. Habsburského v máji 1308 súhlasil, napriek nevôli Filipa IV., s uznaním luxemburského grófa Henricha VII. za jeho nástupcu.
V roku 1314 vydal zbierku svojich právnických dekretálov, známu ako Clementines.
Za pozitívum Klementovho pontifikátu možno považovať vydanie buly Pastoralis cura (v roku 1313), ktorou nadviazal na teologické myšlienky Bonifáca VIII. a potvrdil vládu pápežstva nad ríšou; súčasne prisúdil Svätej stolici právo vymenúvať ríšskych vikárov. Negatívnou stránkou bol jeho neskrývaný nepotizmus (medzi kardinálov povýšil piatich príslušníkov vlastnej rodiny) a šafárenie s prostriedkami pápežskej pokladnice.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Klement_V.
Dodnes sú všetky pápežské buly nevypovedateľné.
Korunovačná prísaha pápeža:
Prisahám, že nebudem nič meniť na zdedenej tradícii, rovnako nič z toho, čo bolo zaručené mojimi predchodcami v Božom zaľúbení, podporovať takéto zmeny alebo dovoľovať akékoľvek inovácie v tejto veci; naopak, s horlivosťou ako ich verný učeník a nasledovník s úctou strážiť, čo bolo predávané na dobrách, so všetkou mojou silou a maximálnym úsilím odporovať všetkému, čo je v protiklade s kanonickým poriadkom; strážiť sväté zákony a dekréty našich pápežov rovnako ako božské príkazy z nebies, pretože som si vedomý pred Tebou, ktorého miesto zaujímam z Božej milosti, ktorého námestníkom som s Tvojou podporou, že budem podrobený najprísnejším trestom pred Tvojím božským súdom podľa toho všetkého, čo som teraz vyznal; ak podniknem nejaké jednanie v opačnom zmysle alebo dovolím, aby bolo uskutočnené, Ty nebudeš ku mne milosrdný v strašný deň Božskej spravodlivosti; v súlade s tým, a bez akejkoľvek výnimky, nech už som to ja alebo ktokoľvek iný, budeme podliehať najprísnejšej exkomunikácii, ak podnikneme čokoľvek nové v protiklade ku konštituovanej evanjeliárnej tradícii, proti čistote svätej viery a katolíckeho náboženstva alebo sa budeme usilovať čokoľvek zmeniť v opozičných snahách alebo sa budeme spájať s tými, ktorý podnikajú takéto rúhavé kroky. (Liber Diurnus Romanorum Pontificur PL 105, S. 54)
Bul v latinčine Býk, v angličtine Býk
Čierna šľachta do dnešných dní uctieva božstvo Baala, alebo Molocha a do dnešných dní robia krvavé obety.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Moloch_(b%C5%AFh)
Treba si uvedomiť, že Boh v cirkevnom jazyku neznamená presne to, čo ROD – Tvorca pre nás prebudených.
Boh – Božie meno – JHVH – podľa Hermetického rádu „Zlatého úsvitu“ J (JOD) – H (HE) – V (VAU) – H (HE) = meno, ktoré sa nesmie vyslovovať.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hermetick%C3%BD_r%C3%A1d_Zlat%C3%A9ho_%C3%BAsvitu
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hermetizmus_(filozofia)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Marduk
https://cs.wikipedia.org/wiki/Lilith
https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_slovansk%C3%BDch_boh%C5%AF
Pápež je považovaný za vládcu rímskeho impéria namiesto cisárov. V 4. st. cisár Konštantín Veľký preniesol autoritu nad Rímom a západnej časti impéria na pápeža. A od tých čias je vládcom rímskeho impéria Vatikán.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kon%C5%A1tant%C3%ADn_I._(cis%C3%A1r)
Na základe tohto dokumentu sa začali platiť dane Rímu a tento spolok ovláda čierna šľachta. A toto platí dodnes. Organizácie Sui generis založila čierna šľachta.
Štruktúra vzťahov v tejto reálnosti je pyramidálna:
0. STVORITEĽ
1. Duchovný človek – prehlásený Živý Človek a zriadenia Sui generis – Svätá stolica, Rád Maltézskych rytierov, Červený kríž, Rád Božieho hrobu.
2. ilumináti, jezuiti, slobodomurári,
3. kráľovské a šľachtické rodiny, ktoré si myslia, že majú lepšiu krv ako zvyšok populácie
4. inštitúcie,
5. finančný kontrolný systém,
6. systém kontroly svetových zdrojov,
7. systém kontroly svetovej populácie,
8. zvyšok ľudí, ktorí všetko platia – OTROCI – OBČANIA
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sui_generis
https://sk.wikipedia.org/wiki/Subjekt_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_pr%C3%A1va
https://en.wikipedia.org/wiki/Sovereign_Military_Order_of_Malta
https://en.wikipedia.org/wiki/Knights_Hospitaller
https://en.wikipedia.org/wiki/Holy_See
https://en.wikipedia.org/wiki/Vatican_City
https://en.wikipedia.org/wiki/International_Red_Cross_and_Red_Crescent_Movement
https://www.youtube.com/watch?v=n5Gu1EZPgPI
1455 Testamentary trust vydaný pápežom Nikolas V.
Pápežská bula Romanus Pontifex , vydaná 8. januára 1455, potvrdila portugalské vlastníctvo Cuerty (ktorú už držali), výlučné právo na obchodovanie, plavbu a rybolov v objavených krajinách a opätovne potvrdila predchádzajúci Dum Diversas . [25] Udelila povolenie Afonso a jeho dedičom na „… uskutočňovanie nákupov a predajov všetkých vecí a tovarov a akýchkoľvek potravín, ako sa to môže javiť ako vhodné, so všetkými Saracénmi a neveriacimi v uvedených regiónoch; … za predpokladu, že nesmú to byť železné nástroje, drevo používané na stavbu, šnúry, lode a akýkoľvek druh brnenia. „ [26]
V bule priznal Portugalcom výlučné obchodné práva medzi Marokom a Indiou s právom dobyť a konvertovať obyvateľov. [27] Významný ústupok, ktorý dal Nicholas kráľovi Alfonsovi v roku 1454, takto rozšíril práva poskytované existujúcim územiam na všetky územia, ktoré by sa mohli v budúcnosti uplatniť. [28]V súlade s týmito širokými cieľmi umožnil Portugalcom „napadnúť, vyhľadať, zajať, poraziť a podmaniť si všetkých Saracénov a pohanov a ďalších nepriateľov Krista, nech sú kdekoľvek, a kráľovstvá, vojvodstvá, kniežatstvá, panstvá, majetky a všetok hnuteľný a nehnuteľný tovar, ktorý akýkoľvek majú a majú v držbe, a aby ich osoby boli obmedzené na trvalé otroctvo „. Avšak spolu s druhým odkazom na niektorých, ktorí už boli zotročení, sa toto používa na to, aby Nicholas schválil nákup čiernych otrokov od „neverníkov“: [29]„… mnoho Guineamenov a iných černochov, násilím prijatých a niektorých výmenným obchodom so zakázanými výrobkami alebo inou zákonnou kúpnou zmluvou, bolo … prevedených na katolícku vieru a dúfame, že za pomoci Božie milosrdenstvo, že ak s nimi bude v takom pokroku pokračovať, buď sa tieto národy premenia na vieru, alebo sa prinajmenšom získajú duše mnohých z nich pre Krista. „“ [26]
Na tomto základe sa argumentovalo tým, že dve buly vydané Nicholasom spoločne poskytli Portugalcom právo na získanie otrokov pozdĺž afrického pobrežia násilím alebo obchodom. [25] Vďaka rokovaniam s miestnymi africkými náčelníkmi a moslimskými obchodníkmi s otrokmi sa Portugalci snažili stať sa kľúčovými európskymi hráčmi v lukratívnom obchode s otrokmi. Ústupky v nich uvedené potvrdili buly vydané pápežom Callixtom III (Inter Caetera quae v roku 1456), Sixtom IV (Aeterni regis v roku 1481) a stali sa vzorom pre nasledujúce buly vydané pápežom Alexandrom VI : Eximiae devotionis (3. mája 1493), Inter Caetera (4. mája 1493) a Dudum Siquidem (23. septembra 1493), v ktorých priznal Španielsku podobné práva týkajúce sa novoobjavených krajín v Amerike. [30]
https://en.wikipedia.org/wiki/Pope_Nicholas_V
https://en.wikipedia.org/wiki/Testamentary_trust
Toto sa udialo 20-30 rokov pred tým, ako Kolumbus objavil Ameriku. V tejto bule sú zahrnuté obe predchádzajúce buly – trusty a všetky nároky z predchádzajúcich dvoch. Je zameraný na všetok náš hnuteľný a nehnuteľný majetok. Každý kto sa narodí do tejto reálnosti má nárok na určitý podiel majetku tejto planéty. Týmito bulami si všetko privlastnili pápeži a Svätá stolica.
Romanus pontifix https://en.wikipedia.org/wiki/Romanus_Pontifex
Všetky tieto tri trusty sú znázornené tromi krížmi na pápežskej čiapke.
Mitra, resp. tiara. Obvyklou liturgickou pokrývkou hlavy biskupov kresťanského Západu je mitra alebo infula, t. j. dvojcípa vysoká čiapka zložená z dvoch vystužených, navrchu zahrotených častí, ktoré sú po stranách spojené a vnútri vyložené podšívkou. Pápežovi, ako biskupovi rímskemu, tiež prislúcha používať mitru. Avšak pre zdôraznenie jeho mimoriadneho postavenia sa najneskôr od siedmeho storočia presadzuje používanie tvarovo odlišnej, len pápežom vyhradenej pokrývky hlavy známej ako tiara. Spočiatku išlo o jednoduchú vysokú bielu čiapku homoľovitého tvaru bez všetkých ozdôb. Až pápež Alexander III. (1159 – 1180) túto čapicu vybavil pri dolnom okraji zlatou korunou na zdôraznenie pápežskej suverenity. Od štrnásteho storočia potom boli na tiaru umiestňované ďalšie dve koruny v podobe zlatých zdobených pásov umiestnených nad sebou, čím vznikla akási trojitá koruna. Táto trojitá koruna mala byť súčasne pripomienkou Najsvätejšej Trojice (preto je s ňou na niektorých obrazoch korunovaný Boh Otec), trojakého úradu pápeža (učiteľského, kňazského a pastierskeho) a trojakej moci (kňaza, sudcu a zákonodarcu).
Tiarou boli pápeži až do druhej polovice 20. storočia skutočne korunovaní. Pre každého pápeža bola vyrobená nová. Pápeži Ján Pavol I. a Ján Pavol II. však od používania tiary odstúpili a miesto korunovácie prijali ako hlavný odznak pri svojom nástupe na pápežský trón pápežské pallium. Tiara sa tak zachovala len v kresbe ich znaku, kde tento symbol ďalej používali. Pápež Benedikt XVI. sa rovnako nedal korunovať tiarou a nepoužíva ju dokonca ani vo svojom znaku, kde ju nahradil biskupskou mitrou. Tá však nesie tradičnú bielu farbu tiary a je ozdobená tromi zlatými pásikmi v tvare trojitého kríža.
https://www.christianitas.sk/symbolika-svatopeterskeho-stolca/
Cieľom Vatikánu bolo ukradnúť Templárom nie len peniaze, ale systém – Templársky bankársky systém.
1841 Eterni regist založený pápežom Sikstus Vl. Začalo sa šíriť kresťanstvo do Afriky, Kanárske ostrovy a na východ Indie. Táto bula potvrdzovala Romanus Pontifex.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sixtus_IV.
https://fr.wikipedia.org/wiki/Aeterni_regis
V roku 1841 bol vytvorený Common Wealth.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Spolo%C4%8Denstvo_n%C3%A1rodov
https://sk.wikipedia.org/wiki/Commonwealth
Na základe týchto dokumentov je Anglicka kráľovná len figúrka v rukách Vatikánu.
Vatikánska banka je centrálna banka. Jej pobočky sú:
City of London – finančné centrum sveta
https://sk.wikipedia.org/wiki/City_of_London
Temple bar – vstup do City of London, táto časť zeme nemá meno, ako také. Je to nezávislé územie v strede štátu. https://translate.google.com/translate?hl=sk&sl=en&u=https://en.wikipedia.org/wiki/Temple_Bar,_London&prev=search&pto=aue
Washington d.c.
https://en.wikipedia.org/wiki/Washington,_D.C.
Bank for International Settlements
https://sk.wikipedia.org/wiki/Banka_pre_medzin%C3%A1rodn%C3%A9_platby
Národné banky všetkých štátov nie sú štátne inštitúcie, ale spadajú pod tieto banky.
K dnešnému dňu je nadriadené Kanonické právo všetkým právam v tom ktorom štáte.
https://en.wikipedia.org/wiki/Canon_law_of_the_Catholic_Church
Tým, že naši rodičia (a neskôr my našim deťom) uzatvorili prvý trust – a to dali sme súhlas – podpis na rodnom liste, spadáme pod všetky tieto spomínané trusty. Pokiaľ nás nikto neprehlási do siedmich rokov za živých, sme stratení na mori a naša duša, hmotný a nehmotný majetok patrí Svätej stolici.
Jediná možnosť ako z tohto marazmu nájsť cestu je, prehlásiť sa za „živého človeka“.
Vyňaté z linku: https://www.papalencyclicals.net/Bon08/B8unam.htm
Pretože podľa blahoslaveného Dionýza je zákonom božskosti, že najnižšie veci sa sprostredkovateľmi dostanú na najvyššie miesto. Potom podľa poriadku vesmíru nie sú všetky veci vedené späť k poriadku rovnako a okamžite, ale najnižšie sprostredkovateľom a nižšie nadradeným. Preto si musíme jasnejšie uvedomiť, že duchovná moc prevyšuje v dôstojnosti a v šľachte akúkoľvek časnú moc bez ohľadu na to, ako duchovné veci prevyšujú časnú. Vidíme to veľmi zreteľne aj na zaplatení, požehnaní a zasvätení desiatkov, ale na prijatí moci samotnej a vlády dokonca aj nad vecami. Pretože s pravdou ako náš svedok, patrí k duchovnej moci ustanoviť pozemskú moc a vyniesť rozsudok, ak to nebolo dobré. Takto je dosiahnuté Jeremiášovo proroctvo týkajúce sa Cirkvi a cirkevnej moci: „Hľa, dnes som vás postavil nad národy a nad kráľovstvá“ a nad zvyškom. Ak sa teda pozemská moc pomýli, bude sa to posudzovať podľa duchovnej sily; ale ak sa malá duchovná sila pomýli, bude sa to posudzovať podľa vyššej duchovnej sily; ale ak sa pomýli najvyššia moc všetkých, môže ju súdiť iba Boh, a nie človek, podľa svedectva apoštola: „Duchovný človek súdi o všetkom a sám nie je súdený žiadnym človekom“ [1 Kor 2:15]. Táto autorita, hoci (bola daná človeku a človek ju vykonáva), nie je ľudská, ale skôr božská, udelená Petrovi božským slovom a znovu potvrdená jemu (Petrovi) a jeho nástupcom tým, ktorého Peter vyznal , Pán povedal samotnému Petrovi: „Čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi“ atď., [Mt 16,19]. Preto ten, kto odoláva tejto Bohom ustanovenej moci, odoláva Božiemu nariadeniu [Rim 13,2], pokiaľ nevymyslí ako Manicheus dva začiatky, ktoré sú falošné a sú podľa nás kacírske, pretože podľa Mojžišovho svedectva to nie je na počiatkoch, ale na počiatku, že Boh stvoril nebo a zem [Gn 1,1]. Ďalej vyhlasujeme a definujeme, že pre spásu je bezpodmienečne nevyhnutné, aby každý ľudský tvor bol podriadený rímskemu veľkňazovi.
https://hu.wikipedia.org/wiki/Manicheizmus
V tejto bule je jasne napísané, že sa musíme stať Duchovným človekom: „Duchovný človek súdi o všetkom a sám nie je súdený žiadnym človekom“ [1 Kor 2:15].
„Čokoľvek zviažeš na Zemi, bude zviazané aj v nebi“ Ak sa vzdáme svojich práv a slobôd tu na Zemi a nič neurobíme preto, aby sme ich získali späť, tak sa ich vzdávame vo všetkých reálnostiach. „Ako hore, tak dole, ako dole, tak hore.“ A porušujeme Kony Stavby Sveta. Počas nášho života sme podpísali nespočetne veľa dokumentov – dali sme svoj súhlas – „zviazali sme dohody na Zemi“ rôznymi manipuláciami a nevedomosťou.
Nebo – tam, kde niet Boha.
Nebesá – tam, kde niet besa – Bes: https://sk.wikipedia.org/wiki/Bes
Ak niekto o sebe prehlási, že jeho duša je slobodná, nie je to pravda. Jeho duša je len liberty – to znamená, že tento človek nemá úplnú slobodu v konaní a v rozhodovaní. Stále je nad ním nejaká autorita a záKony, ktoré musí rešpektovať.
Freedom- je absolútna sloboda.
Pri narodení každého človeka, ktorý je zapísaný na matrike štát vydáva dlhopis s číslom – rodným číslom, s ktorým obchoduje na finančnom trhu. V tom momente sa stávame „mŕtvi“ – ľudské zdroje, fyzická osoba a pod. Pri každej podpísanej zmluve napr. so zdravotnou poisťovňou, bankou, rôzne informované súhlasy a pod. dávame svojim podpisom súhlas s obchodovaním nášho mena a rodného čísla na finančnom trhu.
Všetky štáty, ktoré podpísali nevypovedateľné zmluvy so Svätou stolicou (vrátane Ruska) sú riadené pápežom a všetky ľudské životy sú v správe Svätej stolice, preto vlády porušujú Európsky dohovor o ľudských právach a Ústavu. Canonické právo je nadriadené právu všetkých štátov.
Do slovenčiny je preložených len 1752 Canonov: https://www.kbs.sk/pdf/CIC/CIC2019.pdf
Na doplnenie:
Človek, ktorý sa chce prehlásiť za živého to musí urobiť sám. Tento človek si musí byť vedomý svojej zodpovednosti. Musí konať v medziach Konov Stavby Sveta a medziach prirodzeného práva na platforme SVEDOMIA. Prehláseného živého človeka nemá právo súdiť svetský súd, teda mŕtvi ľudia.
Najdôležitejší je Canon 2057 Any Administrator or Executor that refuses to immediately dissolve a Cestui Que (Vie) Trust, or if the man/woman wants to take control upon their Private Person establishing their status and competency, The Fiduciary is guilty of fraud and fundamental breach of their fiduciary duties requiring their immediate removal and punishment.
Podľa Canona 2057 – Akýkoľvek správca alebo exekútor, ktorý odmietne okamžite zrušiť Cestui Qui Vie trust, alebo ak muž/žena chce prevziať kontrolu nad svojou súkromnou osobou, vlastniť svoje postavenia a kompetencie, dôverník sa previnil podvodom a zásadným porušením svojich povinností vyžadujúce ich okamžité odstránenie a trest.
Zdroje:
https://www.youtube.com/watch?v=ht7fd5N8EwU
https://www.facebook.com/notes/david-de-surrey/cestui-qui-vie-trust-administering/157826531695176/
https://www.youtube.com/watch?v=9u0tC1zrUfE
https://www.youtube.com/watch?v=JBz1cbvBT2A
https://www.youtube.com/watch?v=7jvy10QoaRQ
https://www.youtube.com/watch?v=0qbH1VDg0ow
https://www.youtube.com/watch?v=Qkiyaep8pr8
https://www.youtube.com/watch?v=yzodOO649ZY
https://www.youtube.com/watch?v=OqIABEsUn0U
https://www.expertinalllegalmatters.com/remedies-for-breach-of-trust-against-trustees
https://www.expertinalllegalmatters.com/
https://opg.me/Trust%20Its%20the%20Secret%20Trust%20The%20law.pdf